Menopauza? Ste na otočke maratónu!

O ženskom tele, športe a menopauze koluje množstvo rád, skúseností aj poloprávd. Preto sme radi, že sa na túto tému môžeme pozrieť s niekým, kto ju pozná hneď z niekoľkých strán.

V nasledujúcom autorskom článku MUDr. Hanky Štefaničovej sa dozviete, čo sa v období menopauzy v tele mení, prečo už nemusí fungovať všetko rovnako ako v tridsiatich a čo môžeme urobiť pre to, aby sa nám druhá polovica pretekov bežala čo najlepšie.

Autorský článok Hanky Štefaničovej

Pražský maratón je moja srdcovka. Prvýkrát som ho bežala pred dvadsiatimi piatimi rokmi av tom čase by ma vo sne nenapadlo, že sa v päťdesiatich postavím na svoj šestnásty štart. Mala som za to, že sa v tom čase budem chystať do dôchodku a trénovať skoky do rakvy.
Moje prvé maratóny boli z dnešného pohľadu úsmevné. Tréning aj výbava „na pankáče“, jedno bavlnené tričko, večer pred pretekmi do krčmy, s nadšením vyraziť na štart a počítať s tým, že od otočky to bude súboj s hlavou.

Čím viac štartov aj rokov mám za sebou, tým som skúsenejší a dúfam, že aj múdrejší. Viem, že postaviť sa na štart s myšlienkou: „na polovicu to dobehnem, a potom dej sa vôľa božia“ nie je dobrý nápad. Po otočke na polmaratóne sa ukáže, či ste preteky neprepálili, či ste dobre jedli, pili, trénovali a hlavne – či viete počúvať svoje telo. So životom je to možno podobné.

Do tridsaťpäť, možno do štyridsiatich ideme plný plyn a máme energie na rozdávanie. Potom to zrazu začne škrípať. A je to tu. Menopauza. Veľa žien ju vníma ako konečnú. Ja si to ale nemyslím. Závod nekončí, ste ešte len v polovici a to, čo potrebujete, je múdra stratégia na druhú – možno aj lepšiu polovicu vášho života. V tejto súvislosti ma napadlo také prirovnanie, ktoré perfektne sedí.

Tréning po prebdelej noci? Nebude to stáť za nič. Kašlite na svoj spánkový režim roky a spoliehate sa na to, že to vyrieši dvojité espresso, prípadne Red-Bull? Roky to fungovalo, ale v menopauze dostanete účet aj s úrokmi.

Šport a mizerný jedálniček? S dobrou výkonnosťou sa môžete rozlúčiť. V menopauze je to rovnaké. Váha pôjde hore a energie dole. No a ak športujete, zmeny v menopauze spoznáte možno skôr ako ostatné ženy.

Sme zvyknuté svoje telo vnímať. Sledujeme tempo, tepovú frekvenciu, niekedy aj HRV alebo výkon. A zrazu je systém v chaose.

"Minulosť už nezmeníme. Ale môžeme veľmi výrazne ovplyvniť, ako sa pobeží druhá polovica závodu."

Keď bežíte maratón, tiež na tridsiatom kilometri nezačnete premýšľať, či ste si pred troma mesiacmi kúpili správne topánky. Riešite, čo môžete urobiť práve teraz. Napiť sa. Zvoľniť. Dať si gél. Chytiť si správneho tempomakera. Menopauza je podobná. Minulosť už nezmeníme. Ale môžeme veľmi výrazne ovplyvniť, ako sa pobeží druhá polovica závodu.

Ako na to? Najdôležitejšie je uvedomenie, že menopauza nie je problém jedného hormónu. Je to prestavba celého systému. Hormóny, nervový systém, metabolizmus, svaly, kosti, spánok, regenerácia. Všetko spolu súvisí a každý dielik skladačky ovplyvňuje tie ostatné.

A práve preto málokedy existuje jedno zázračné riešenie. Každá žena je iná. Dobrá správa je, že základné princípy sú univerzálne. Menopauza je obdobie, kedy si môžete nastaviť nové a lepšie štandardy životného štýlu na ďalšie dlhé roky - tak to poďme využiť.

Malé zmeny dokážu urobiť veľký rozdiel. A možno vás prekvapí, že väčšina z nich nestojí skoro nič.

Dlho som si myslela, že keď ubehnem maratón alebo zmáknem Wintermana, nepotrebujem ešte zdvíhať činky. Omyl, potrebujem. Tréning nie je možné redukovať na behanie ani na fitko - nutné je oboje. Beh sa stará o vaše srdce a železo o vaše svaly – potrebujete spojencov pre zdravý metabolizmus, pevné kosti a sebestačnosť vo vysokom veku.

Nejde o to stať sa kulturistkou. Ide o to, aby ste aj za dvadsať rokov mohli zažívať úžasné dobrodružstvá, vychutnávať si športové zážitky – a možno aj preteky, a mohli ste vziať do náručia odrastenejšie vnúča bez toho, aby ste skončili s vyskočenou platničkou. A aby ste si za tridsať alebo štyridsať rokov nezlomili nohu v krčku so všetkými dôsledkami, ktoré to na sklonku života môže priniesť.

Športovec by nikdy nenalial do Ferrari naftu namiesto benzínu. Napriek tomu veľa žien čaká, že ich telo pobeží skvele na káve, šaláte bez zálievky, sušienke a večernom dojedaní všetkého, čo cez deň nestihli. Toto nefunguje. Pre svalovú hmotu sú kľúčové bielkoviny, ale to vidíte na Instagrame možno deň čo deň. Váš metabolizmus ale veľmi ocení aj dostatok tukov.

A potom je tu spánok. Priznávam, že som ho predtým trochu podceňovala. Mala som pocit, že je fajn vstať o hodinu skôr kvôli rannému bazénu a kávu to istí. Dnes už viem, že je to ten najlacnejší biohack na svete. Keď sa nevyspím, nefunguje dobre tréning, regenerácia ani metabolizmus. Druhý deň mám väčšiu chuť na sladké a všetko stojí viac energie. Žiadny doplnok stravy to úplne nezachráni.

To isté platí pre regeneráciu. V športe už dnes nikto nepochybuje o tom, že oddych je súčasťou tréningu. Napriek tomu máme pocit, že v bežnom živote by sme mali zvládnuť úplne všetko. Menopauza nás veľmi rýchlo naučí, že regenerácia nie je známkou slabosti. Je súčasťou výkonu.

"Neprestávajte behať. Neprestávajte sa hýbať. Len možno prestaňte robiť všetko rovnako ako v tridsiatich."

To ale neznamená, že hormóny nie sú dôležité. Naopak. Správne vedená hormonálna liečba môže byť pre mnoho žien obrovskou pomocou a výrazne zlepšiť kvalitu života. Ale opäť - nehodí sa pre každú a vždy.

Poraďte sa s dobrou gynekologičkou a neočakávajte od nej, že sama vyrieši zlý spánok, nulovú regeneráciu alebo stratu svalovej hmoty. Rovnako ako kvalitné karbónové topánky samy neubehnú maratón.

Ani estrogén, ani magnézium, ani kolagén, ani ten najdrahší doplnok stravy nevyrieši všetko. Keď dnes hovorím so športujúcimi ženami, hovorím im vlastne stále to isté. Neprestávajte behať. Neprestávajte sa hýbať. Len možno prestaňte robiť všetko rovnako ako v tridsiatich. Pridajte silu, dajte väčší priestor regenerácii, doprajte telu kvalitnú výživu a naučte sa pracovať s energiou trochu múdrejšie.

Dievčatá, menopauza nie je koniec života, ženskosti ani dobrodružstva. Je to obdobie zmeny. A je na nás, či to dokážeme pojať ako zmenu k lepšiemu – k lepšej verzii nás samotných.

Áno, druhá polovica môže viac bolieť. Skraje s vami mlátia hormóny ako v puberte, riešite, že vás začali drieť kraťasy a že to chcelo lepšiu podprsenku. Porevajú na vás pubertiaci a občas proste bolí kolená. Na druhú stranu viete, kde sú občerstvovačky, ako si držať stabilné tempo a prečo na tej trati ste - a viete si to užiť.

Vrátane toho (alebo práve preto), že maratón jednoducho niekedy bolí. Rovnako ako život. Ale – a od 25. kilometra chytíte to správne flow. „Just do it“. Nepotrebujete žiadne masky, fotku na Instagram ani medailu za prvé miesto. Ste tu sami sebou, bežíte si svoje tempo a pre svoju radosť. Je to váš závod, váš život.

Tak si to užite, vychutnajte si krásne zážitky a atmosféru, ktorú maratón (teda pardón, život) prináša.